Border collie,borderská kolia,farmárska kolia,pohraničný ovčiak,border kolia
Border Kolia je známa jej inteligenciou a chytrostí.Border Kolia miluje celú rodinu,ale svojho pána ma zo všetkých najračej.
pohybu.Preto sa hodí do rodiny,ktorá má na borderku dostatok času.Musí chodit s borderkou na dlhé prechácky a ešte aj sním pracovat.Jedina tak s neho vychováte prijemného a verného spoločníka.
História border kólie
Pastierske plemená psov existujú už odpradávna. V minulosti ich bolo dokonca viac ako dnes. Mnohí z nich z rôznych dôvodov už vyhynuli (napr. vymiznutie predátorov oviec, zmena prepravy z pešej na nákladnú, pracovné schopnosti plemena). Prvá zmienka o pastierskych psoch sa spomína v roku 1500, kedy bohatstvo Británie ťažilo práve z vlny. Najrannejšia písomná zmienka o práci ovčiarskych psov v Británii je spomenutá v knihe De Canibus Britannicus od autora Johna Caiusa.
V Austrálii, na Novom Zélande a v časti USA, teda v oblastiach kde sa pásli obrovské stáda sa vyvinuli a dodnes sa využívajú špeciálne plemená psov disponujúce vynikajúcou kondíciou (heeler, barker). Tieto psi majú mnohé uprednostňované schopnosti, ako napríklad dookola obiehať zoskupené ovce a viesť ich na dlhé vzdialenosti. V Británii, a tiež v niektorých častiach USA, sa pre túto úlohu stala dominantnou rasou pre svoje vlastnosti práve Border kólia. Vo Veľkej Británii sú ovčiarske psy celkom menšie a menej agresívne než psy plniace úlohy v ostatných krajinách Európy, a to najmä preto, že nemusia zápasiť s vlkmi a inými nebezpečnými predátormi oviec.
Psi ako Border kólia existujú už storočie. Starí maliari zobrazovali pastierskych psov, ktorý sa nápadite podobali na borderku. Sheila Grew vo svojej knihe Key Dogs from the Border Collie Family, Volume II (1985) píše, že v roku 1894 farmár z Northumbrie, Adam Telfer , s úspechom spojil dva typy psa. Border kólia akú poznáme dnes je vyšlachtená z jeho psa menom Hemp 9 (alebo tiež Old Hemp).
Prvý Trial a ISDS alebo história štandardu plemena
Nadšenci, ktorý sa venovali skúškam pasenia ovčiarskych psov (Sheepdog Trial) ho koncom 19. storočia posunuli do vysoko súťaživého športu. Prvý oficiálny Trial organizovaný Richard John Lloyd Price-om sa konal v októbri roku 1873 v Bala, North Wales (Zaujímavosťou je, že v tom istom roku bol založený aj Kennel Club jeho priateľom SE Shirley-im). Na Triale súťažilo 10 psov a vtedy ho vyhral James Thompson s black and tan borderkou Tweed zo Škótska. Ako prvý však ukážku vedenia psa len pomocou píštalky predviedol William Wallace (na obrázku) v Hawick-u v roku 1883. Dovtedy sa používalo mávanie a hulákanie, ktoré diváci kritizovali. Aj v ostatných častiach UK tento šport rýchlo našiel svoju obľubu. V Škótsku sa prvý konal v roku 1874 a prvý Anglický Trial (1876 Northumberland) vyhral Walter Telfer, brat Adama Telfera, čo vlastnil Old Hempa.
Dôležitým rokom bol rok 1906, kedy bola založená organizácia ISDS (International Sheep Dog Society), aby viedla registráciu ovčiarskych psov a každoročne, okrem vojnových rokov, organizovala International Trial . Zaviedla prvú plemennú knihu Border kólií, existujúcu a vedenú dodnes. Najprv však nebola prijatá britským Kennel klubom, kedže ten vraj bol viac zameraný na exteriér ako na pracovné schopnosti. Pôvodne však práve ISDS bolo proti uznaniu plemena Kennel klubom. Jej členovia sa dištancovali od akéhokoľvek klubu, ktorý chcel registrovať Border collie pre výstavné účely. Hoci tajomník ISDS Mr. Anderson túto myšlienku podporoval a nakoniec uznaniu aj dopomohol.
Uznania sa dočkali až v roku 1964, kedy UK Kennel Club súhlasil s registráciou border kólie, ktoré už boli zapísané v chovnej knihe ISDS. V 1976 jej bol pridelený status samostatného plemena. Zaslúžil sa oň Mr. Harry Glover, ktorý videl ich "show" počas návštevy v Austrálii a bol nimi očarený. Bolo by absurdné ak by začali Border kóliu importovať z kontinentu do Veľkej Británie ako vzácne plemeno, keď v UK sa bežne vyskytovali. Tak po návrate domov dal dokopy ľudí znajúcich plemeno (z ISDS) a vytvorili štandard plemena ako pre pracovného psa s výnimočnými schopnosťami. V roku 1982 ju prijal za svojho člena kanadský Kennel klub. AKC (Americký Kennel klub) prijal borderku koncom 1995.
Predkovia
Old Hemp (1893-1901) je neprekonateľným a jedným z najvýznamnejších chovných psov v histórii borderiek. Rešpektujúco vedel prečítať ovce a výcvik zvládol bez problémov. Vznikol skrížením medzi veľmi silno očami hypnotizujúcou ale menej temperamentnou čiernou sukou Meg a trikolornym nádherným psom Royom s nie tak silným pastierskym inštinktom ale s dobrou povahou a výdatným temperamentom. Hemp bol typický príklad toho, kedy štena zdedí to najlepšie po rodičoch, bol dychtivý a silný pracovný pes. Splodil viac ako 200 psov a nespočetné množstvo súk. Je praotec mnohých dnešných border kolií. Jeho vzhľad slúži ako model pre exteriér.
Old Kep (1901) je synom Old Hempa. Bol veľmi milý a priateľský pes, čo bol jeho hlavný prínos pre toto plemeno. Kým prvé borderky boli trochu averzné voči cudzím ľudom, Old Kep bol najpriateľskejší pes z nich všetkých. Ďaľšou jeho vlastnosťou, ktorou prispel ku plemenu bola jeho fixácia pohľadom (v angličtine nazývané "Eye"), s ktorou povyhrával prvé miesto 45 krát. Jeho syn Don (ISDS 11) bol exportovaný na Nový Zéland, kde vytvoril vetvu austrálskych border kolií. Jeho gény sa preniesli na plemeno vďaka (okrem iných) Herdmann's Tommy (ISDS 16), vnuka Old Hempa.
J.M. Wilson's Cap (Wartime Cap) J.M. Wilson bol legendárny psovod a chovateľ.
Vychoval množstvo šampiónov, zvíťazil celkovo 9 krát. Jeho psi: Fly (ISDS 824) šampiónom v roku 1928; Craig (ISDS 1048) v roku 1930; Roy (ISDS 1665), v roku 1934, 1936 a 1937; Glen (ISDS 3940) 1946 a 1948; a Mirk (ISDS 4438), Medzinárodný šampión v 1950. Okrem toho na druhom a treťom mieste v tomto roku boli tiež jeho psi Moss a Glen. Avšak jeho najdôležitejším psom bol Cap (alebo Wartime Cap) (ISDS 3036, narodený v roku 1937), otec Mirka, ktorý mal tú smolu, že žil počas druhej svetovej vojny a preto nikdy nemal možnosť konkurovať na (medzi)národnom šampionáte. Celkovo, Wartime Cap je otcom 188 registrovaných šteniat, z ktorých je niečo cez 112 súk.
Gilchrist's Spot. Znova po druhej svetovej vojne (v roku 1947) vyhral medzinárodný šampionát Spot I (ISDS 3624), dokonalý v práci s očami. Jeho vnukom je aj J.M.Wilsonov Mirk, a Mirkov vnuk bol famózny Gilchrist's Spot (ISDS 24981), víťaz Škótskeho šampionátu v roku 1965 a 1966. Jeho potomstvo sa preslávilo dobrou povahou, pekným pracovným štýlom a širokým predbiehaním. Mnoho ďaľších víťazov 70. a 80. rokov boli práve potomkovia Spota a Wiston Capa.
Wiston Cap. Z línie J.M. Wilson's Cap sa v roku 1963 narodil tri-colorný pes,
ktorý sa stal najpoužívanejším psom v histórii border kólií. Wiston Cap (ISDS 31154) vyhral Championship v Cardiffe v roku 1965, jeho psovodom bol Jock Richardson. Až do jeho smrti (1979) splodil nespočetné množstvo potomkov. Jeho silueta poslúžila aj pre návrh loga pre organizáciu ISDS.
Od jeho éry začína cenený chov, mnoho dnešných BC sú jeho potomkovia. Následkom tejto koncentrácie génov sa vrátilo mnoho recesívnych charakteristík. Okrem nich prišli neskôr i niektoré ďaľšie, ako farebný faktor, ale tiež nežiadúca zlá povaha a choroby ako epilepsia, CEA. Okrem toho, Wiston Cap prispel k faktu, že mnoho borderiek má stojace uši (prick ears).
Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.
Štandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. Exteriérové borderské kólie sú jedince s vyšším telesným rámcom, výraznejšou hlavou a bohatším osrstením. Na úkor väčšej elegancie však táto línia stratila typické držanie hlavy, chýba jej správny pohyb a držanie chvosta, ktoré je priamo úmerné so správnou prácou zadných nôh pri pasení.
Takzvané pracovné borderky sú jedince subtílnejšieho telesného rámca. Správne nasadenia chvosta sledujúceho obrys zadných nôh úzko súvisí s kvalitou práce jedinca. Pracovné borderky nesú hlavu nižšie ako telo, vďaka čomu sa pohybujú špecifickým spôsobom.Dnes sa chovatelia pokúšajú šľachtiť jedince vhodné na prácu aj na výstavy.
O názve "Border Collie"
Názov border pochádza z oblasti medzi Anglickom a Škótskom. O pôvode slova collie existuje viacero názorov. Adelaide Gosset v knihe The Shepherds of Brittain: Scenes from a Shepherd's Life (Constable and Company Ltd.) vznik slova collie spája s čiernou farbou (ako "Coal, Colley alebo Coly" v anglickom jazyku). Inak opisuje pôvod slova Iris Combe . V jej knihe Herding Dogs, Their Origins and Development in Britain (Faber & Faber, 1987) píše, že "Collie" je gaelské slovo znamenajúce použitelnosť (useful). Hoci, Mackenzie , v jeho slovníku English-Gaelic Dictionary (Gairm Publications, Glasgow, 1975) uvádza pre slovo useful definície, ktoré so slovom "Collie" nenesú žiadnu podobnosť. Combe však rozprával írskou gaelčinou, ktorá sa zvyčajne nazýva "Irish", škótska gaelčina sa zvyčajne nazýva práve "Gaelic". Existujú odlišnosti v týchto dvoch jazykoch, ale oba pochádzajú z rovnakého keltského pôvodu a majú množstvo spoločných slov. Combe ďalej hovorí, že podľa niektorých zdrojov, kólie dostali meno od plemena oviec, ktore zaháňali. Čiernohlavé ovce sa volajú "Colley" alebo "Coally" ako čierna. Táto myšlienka je tiež podporovaná zmienkou v Chaucer's Nonnes Tale "Ran Colle our dogge... , dôsledkom toho, že to bol čierny pes, a preto sa volal Colle (ako "Blackie").
Oficiálne jej bol názov prisúdený až v roku 1915, kedy víťazného psa Trialu (ovčiarskych súťaží) tajomník ISDS James Reid pomenoval "Border Collie" (Borderská kólia). Dovtedy ju nazývali "Farm Collie" (Farmárska kólia), "Old Fashioned Collie", "Working Collie" (Pracovná kólia) alebo "English Collie" (Anglická kólia).